Účinky uznania záväzku

Uznanie záväzku má za následok dva základné dôsledky.

Uznaním záväzku vzniká vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Dlžník má však aj naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol (t.j. nejde o nevyvrátiteľnú právnu domnienku), prípadne že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno v súdnom konaní zaťažuje dlžníka. Platí, že ak je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku (t.j. vyvrátiteľná právna domnienka), má súd tvrdenie v uznaní záväzku za preukázané, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Obchodný zákonník umožňuje uznanie premlčanej pohľadávky ( § 323 ods. 1 druhá veta, § 407 ods. 4). Aj v tomto prípade má uznanie za následok vznik vyvrátiteľnej domnienky, že záväzok v čase uznania trval. Obchodný zákonník v tejto súvislosti nepožaduje existenciu ďalších skutočností, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý požaduje, aby ten, kto dlh uznal, o jeho premlčaní vedel. V obchodných vzťahoch dôsledky uznania aj premlčaného dlhu nastanú bez ohľadu na vedomosť dlžníka o premlčaní.

Od okamihu uznania záväzku začne plynúť nová štvorročná premlčacia lehota (na rozdiel od 10 ročnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka). Ak sa uznala iba časť záväzku, nová premlčacia doba plynie len pokiaľ ide o túto časť ( § 407 ods. 1). Pri uznaní záväzku nie je rozhodujúce, akú dĺžku mala pôvodná premlčacia doba. Premlčacia doba sa skončí najneskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz (§ 408 ods. 1).

Uznanie záväzku nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom (privatívna novácia).